Dojmy - Tape to Tape

Kdesi začiatkom 90-tych rokov, ktosi v spoločnosti Electronic Arts trafil jackpot. Samozrejme nebolo to len tak, vývoj a inšpirácie určite siahajú k rôznym hokejovým hrám vytvorených predtým. Lenže séria NHL sa stala stabilnou a neoddeliteľnou súčasťou video herného hokeja. A úspech to bol takmer na prvú. Úspech, ktorý sa takmer nikto nesnažil napodobniť. 

Evercade VS

Staré hry sú fajn, ale hlavne sú zábavné. Ak by neboli, tak by sme sa nimi nezaoberali, však? A akosi boli súčasťou môjho dorastania do veku… (no, nebudeme to radšej ďalej rozmaznávať). Pred nejakým krátkym časom som sa stal majiteľom retro konzolky Evercade VS. Prečo? No v prvom rade bola za celkom prijateľnú sumičku a popritom ma zaujala Duke Nukem kolekcia. Predovšetkým remaster prvých dvoch dielov. S krabičkou, cartridge s hrou a (defacto) manuálom. Fyzická podoba a všetko. Myslím, že kto ma pozná sa už nečuduje, čiže zoberme to pekne po poriadku.

Retro: NHL Rock the Rink

Mám rád hokej. To nie je žiadna novinka. Myslím, že pre nikoho. Niekedy mám chuť na hokej blížiaci sa realistickému poňatiu. To jest, hokej á la NHL – kde sú reálne kluby, reálne pravidlá a všetko sa tak nejako drží reality všedných dní. Avšak občas dostanem chuť na hokej divný. Stále ľadový, ale s pravidlami bez pravidiel. Podivnými mutantskými existenciami, bez pravidiel, kde zuby lietajú vzduchom a hokejky sú šermovacím náčiním. Jednoducho pohoda. Asi nemusím poznamenávať, do ktorej kategórie patrí dnes preberaná retro hra.

Daggerfall Unity verzia 1.0

Ja viem, že je tu nejako ticho, ale malú informáciu o verzii 1.0 legendárneho projektu Daggerfall Unity by som asi mal spomenúť. Keďže Daggerfall – minimálne pre mňa samotného – patrí k tomu najlepšiemu čo sa v kanceláriách spoločnosti Bethesda zrodilo. Možno naveky to už tak aj ostane. Prečo? Dôvodov by som vám vedel vymenovať niekoľko, ale o tom tento príspevok byť nemá.

Dojmy - Return to Monkey Island

Nostalgia. Čím je človek starší, tým častejšie sa mu pletie pod nohy. Spomína na časy, ktoré boli tak nejako jednoduchšie. A často to naozaj nebýva ilúzia. V mladšom veku máme proste jednoduchší pohľad na svet a ten sa s nami v spomienkach prelieva i do toho staršieho spomínania. Ron Gilbert a Dave Grossman sa rozhodli, že nám to spomínanie zase trošku okorenia. Nie, nebude to žiaden remake ani remaster – chvála všetkým bohom, ale poriadne pokračovanie dlhoročnej ságy menom Monkey Island. Je na čase sa vrátiť ku koreňom herného vyčíňania niektorých z nás. 

Dojmy - Prey

Originál je vždy len jeden. Preto som nikdy nebol veľmi fanúšikom milión a jedného pokračovania. Ale zábavný priemysel je proste biznis. Bez „frančíz“ to nepôjde a tak budeme dostávať pokračovania pokračovaní, remaky remakov a rebooty všetkého možného až do skonania vekov. Ale prístup, aký zvolil Dan Trachtenberg pre svoj film je obdivuhodný. Čo si budeme klamať, v tento moment už každá po filme bažiaca bytosť vie, že Prey je film s Predátorom. Áno s veľkým P.

Pohyblivé obrázky #2

Upratovanie a zhŕňanie videného je niečo na čo sa už chystám...eh, viac ako rok? Medzitým niečo pribudlo a na niečo som už úplne zabudol. Tak aby sme tie pohyblivé obrázky mali konečne podchytené. Ostatne, asi to nebude nič nové pod Slnkom. Môžete očakávať nejakú tú hviezdnu cestu, hviezdny konflikt a ponurú budúcnosť plnú vojny. Bez ďalších prieťahov sa tak poďme pozrieť na veci, ktoré som v poslednom období jedného roku videl.

Cyberpunk 2077

 V každej spoločnosti sú ľudia, ktorí majú dostatok kreatívnej energie na vytvorenie čohosi nehmatateľného, čohosi čo dokáže formovať a manipulovať naše nálady. Každá spoločnosť má súbor pravidiel, ktoré nie nutne vyhovujú každému jej členovi. Z jej spodku, zväčša z tej najväčšej skupiny nespokojencov, potom vychádza kritika týchto ustanovizní, ktorá dokáže byť viac či menej agresívna. Okolo týchto jednotlivcov sa potom pomaly tvoria skupiny, ktoré sa snažia odlíšiť, získať svoju vlastnú tvár, štýl... a tak podobne. Rebelujú, kričia a väčšinová spoločnosť ich buď ignoruje, démonizuje alebo sa ich rovno bojí. Časom si však niekto s podnikavým duchom uvedomí, že na týchto rebéliách by si mohli ulietavať masy... a kde sú masy, tam sú zdroje. A tak sa z rebélie stane hlavný prúd – dobrá značka. Kruh života. Pre jedného prirodzený stav vecí, pre ďalšieho zasraný kapitalizmus...

Dojmy: Chapter Master

Hustá hmla prekrývala povrch celého bojiska, prelievala sa z jednej strany na druhú. Kapitán Ragnar sledujúc to divadlo prírody, vedel, že v tých vlnách sa skrýva nespočetná hrozba špinavých cudzákov. Bol pokojný. Zažil to už neraz. Ticho prerývané zvukmi sekajúcich klepiet, občasného mľaskania či výstražného revu nejakého veľkého chrobáka. Prieskumníci hlásia cez tritisíc jedincov na bojovom poli – minimálne. Zažil už aj horšie... V tom sa hmla na východnom krídle rozostúpila a obrovská vlna cudzákov sa vrhla proti hradbám mestského úľa Samsara. Otras bol cítiť niekoľko kilometrov ďalej. „Za česť, za slávu Cisára!“ Zareval kapitán, ale jeho posledné slová sa strácali v bojovom kriku jeho bratov a zvuku bolterov trhajúcich chrobačích cudzákov na kusy...

Dve veci. Mám rád slovenčinu, ale niektoré slová a obraty v nej znejú zvláštne... Skúste to: „hive city“; „alien“; „chainsword“; „bug“... Stručné, jasné a výstižné. Moja milá slovenčina, ktorú vraždím veľmi často vlastnými neobratnými formuláciami, je niekedy skrátka príliš „pekná“ pre pochmúrne temnú (1) budúcnosť.

Druhá vec. Požehnanie od tatuška Nurgla tuto z jari, mi umožnilo sa po rokoch trochu viac venovať vesmíru, ktorý som poznal, ale len tak zbežne. Jedna počítačová hra sem - druhá tam. Však to poznáte. Myslím, že to u mňa historicky začalo Space Crusade, resp. prvým Space Hulkom. A z času na čas pokračovalo ďalej.

Vďaka jarnej karanténe som začal plánovať svoj „kill team“, zohnal som si RPG pravidlá (ktoré aj tak nevyužijem, pretože málo ľudí chce vidieť svoje postavy mŕtve hneď po prvom sedení. Pre poznatky o svete sú však tieto knižky výborné.), oživil svoju latentnú lásku k modelovaniu vecí a zistil, že som slepý ako poleno. Nehovoriac o tom, že som spätne začal oceňovať to čím svet Warhammer 40.000 je. Len tak medzi nami, vernými, jeho Cisárska milosť je kolosálny chuj, ale aj tak ho mám rád!

A keď takto niečomu venujete svoju pozornosť, postupne vás to dokáže zaviesť na miesta, ktoré by ste nečakali. Odhalí veci, o ktorých ste nemali tušenia. Tak nejako sa mi podarilo dozvedieť sa o existencii hry z názvu tohto článku – Chapter Master. Aj keď ono je to trošku zložitejšie.